close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
:-( to sa na mojom blogu nepouziva!! na mojom blogu sa pouziva iba : :-) , ;-), :D , a hlavne :-D



VGS-Prihlášky

(hodnotím ja)

macky

26. srpna 2008 v 9:17 | lucka |  Macky

Mačka, kamarát

Už takmer 4 000 rokov nám ľuďom robí spoločnosť svojrázna šelmička, ktorá za celú tu dobu nejaví známky domestikácie. Počas tohto obdobia prešla rôznymi skúškami. Boli časy, keď tieto zvieratá uctievali ako božstvo a taktiež ich zaznávali ako čarodejnice, pripisujúc im vinu za všetky problémy týkajúce sa samotného prežitia ľudstva. Našťastie šelmička prežila všetky nástrahy a robí nám spoločnosť dodnes.
[Tom]
Je to mačka. V minulosti bola chovaná v ľudských obydliach, hlavne preto, aby lovila hlodavcov. Dnes chováme mačky väčšinou pre vlastné potešenie, i keď jej úloha v hospodárstve nie je zanedbateľná. Svoju priazeň si získala pre svoju krásu a prítulnosť. Mačky sú však príťažlivé hlavne pre svoju prirodzenú nezávislosť. Nie sú ako psi. Nedajú sa k ničomu donútiť a o výcviku nemôže byť ani reči. Možno mi začnete oponovať, pretože vaša mačka dokáže na povel predviesť niekoľko kúskov. Netvrdím, že nie, no určite to nerobí z donútenia. Napriek týmto vlastnostiam je mačka ideálny spoločník, ktorý vie vašu lásku aj opätovať. Mačky sú oddané domu a jej obyvateľom, no nikdy si nedajú vziať svoju vnútornú slobodu, ktorú majú zakódovanú v génoch.
Je zaujímavé čítať, alebo počúvať niektorých tzv. milovníkov zvierat, ktorí sa "špecializujú" na určitý druh zvierat. Stretol som sa s nejedným názorom, že psov milujú, ale mačky nenávidia a opačne. Tento názor neschvaľujem a schvaľovať nikdy nebudem. Kto má čo i len trochu citu a dokáže spolunažívať s oboma skupinami zvierat mi dá za pravdu, že spoločnosť týchto dvoch zvierat ich nesmierne obohacuje a otvára nový rozmer pohľadu na samotný život.

Mnaute dvojnozci!

Dovoľte, aby som sa Vám predstavila. Volám sa Elizabeth. Priatelia ma môžu volať Líza. A môžu mi aj tykať.
Bola som požiadaná napísať pár slov o sebe, tak tu to máte:
Svoju minulosť si moc nepamätám, lebo odkedy som matka, tak celý svet vrátane mňa sa točí okolo mojich krásnych detičiek. Ale po poriadku:
Liza
Liza
Liza
V jeden chladný upršaný piatok pred mesiacom som pod kríčkom neďaleko panelákov vrhla /ako to blbo vy ľudia nazývate, akoby to bolo len tak, šup - šup/ 7 drobčekov. Keď som si uvedomila, koľko mám detičiek, tak ma pochytila panika. Veď sama často nemám dosť jedla, nieto aby som mala dosť mliečka pre 7 hladných pusiniek. A tá zima. Och, ktovie, koľko z nich vôbec odchovám?
Hneď na druhý deň sa stala strašná vec. Ľudské mláďatá mi zobrali pár mojich drobčekov a bežali s nimi za panelák! Čo teraz? Bežať za nimi a nechať nestrážený zbytok v hniezde? Vyšla som z hniezda a začala som veeeľmi plakať. A stal sa zázrak! Spoza rohu dobehla dobrá teta a vrátila mi moje maličké. Aj som sa jej mňaukaním poďakovala. Ak pozná mačaciu reč, tak mi rozumela. Potom som hneď moje maličké začala kŕmiť. Tým málom čo som mala. Ona stála opodiaľ a dlho telefonovala. Neviem, čo vybavovala. Po ďalšom kojení však prišla aj druhá teta a zobrali mňa i moje detičky do krabice a dali nás do nejakého čuda oveľa väčšieho ako pes, čo divno vrčalo. Aj sa bavili o tom, že im nesmiem utiecť - no, však, kde by som utekala od detí?
No a potom - to mi bolo sveta žiť! Dostala som teplučký pelech u dobrej tety, neustále kopec papania, vôbec na mňa nepršalo...
1. foto: Ja a moje 3 - dňové ešte slepé detičky
Tá teta je moc starostlivá. Dokonca, predstavte si, akoby som sama nevedela rátať do 7, ma stále kontrolovala, či som všetky deti zakaždým nakŕmila. No, odpúšťam jej túto urážku.
Keď moje maličké otvorili očká, hneď som im povedala, že to veľké čudo, čo sa skláňa nad nad naším pelieškom, je ako ich druhá mama. Aj ja som si ľudí moc obľúbila. Teda takých, čo majú radi nás. Aj sa dám pohladkať, aj sa rada ponosím na rukách, aj deťom /stále ich mám 7, viete!/ dovolím loziť po nich a dôverovať im.
2. foto: Moje milované 4-týždňové detičky /od vašej ľavej labky k pravej/: Antoinette, Aramis, Porthos, Athos, Mylady, D´Artagnan , Constance
Viem, že aj moje deti budú časom chcieť "vyletieť" z hniezda. Teta mi prislúbila, že ich pustí len k dobrým, láskavým ľuďom a ja jej verím. No, aj ja by som rada mala naďalej taký láskavý domov ako u nej. Ona však vravela, že musí pomáhať ďalším mačičkám. Tak to chápem. Je komu.
Najradšej by som bývala aj s jedným mojím dieťatkom. Rada by som si aj na záhradke /nie je podmienkou/ pobehala, no ďaleko od svojich ľudí nepôjdem. Už vždy budem potrebovať ich láskavú náruč.
Už som vám vymňaukala asi všetko, tak sa držte a naďalej nám pomáhajte. My vám to isto vrátime. Dovolíme vám hladkať nás, zohrievať si na nás ruky a odbúrame váš stres, či ako to voláte.
Mňau!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama