Lásky z augusta
Keby nie chladnejších rán sv. Anny, tak by bolo práve teraz leto dokonalé. Bála som sa, že sa po dvoch daždivých týždňoch nevráti v sile, v akej ho milujem. Horúce, sparné, s prehriatym vzduchom. S teplými nocami, keď môžem spať ako Eva, s rannými oparmi, ktoré zanecháva noc pri poslednom zamávaní.
To je ako keď niekoho milujete. Ani do konca života nezrátate počet dôvodov, prečo práve s týmto človekom dýchate najradšej. Tak nejako je to so mnou a letom.
Keď v podvečernej záhrade beriem všetkými zmyslami, čo sa mi núka, vravím si zakaždým, že to všetko je práve v túto chvíľu porovnateľné s tichom a krásou svätých katedrál. To len občas mi ho prekričia otravné myšlienky.
V potoku za záhradou búrka skolila starú vŕbu. Voda teraz tečie ponad starý kmeň a robí tak príjemnú kulisu malého vodopádu. Je to koncert na želanie. Včerajšia návšteva vravela, že si tu rozloží stan, že ju ani k moru netreba, a že konečne chápe prečo tu rada trávim dovolenku.
Vo vzduchu voňajú plevy z obilia. Na obed, uprostred horúceho lánu, klasy jemne praskali s mne sa zdalo, že už nepočujem nič iné. Najvyšší čas na žatvu. Len kvôli počasiu sa trochu oneskorila. Ako hovorí ujo Štefan, Pánboh gazda, nie Goliáš. Tento čas mi pripomína detstvo. Čakali sme na bráničke na kombajny a stopovali družstevníkov, aby sme mohli aspoň chvíľu kosiť s nimi, trúbiť na liazky a zviesť sa s vlečkou plnou pšenice až do mlyna. Ráno nám chlieb akosi lepšie chutil a zjedli sme aj tmavé kôrky.
Mám pocit, že na dedine sú deti stále rovnaké. Aj dnes deti za jazdy naskakovali na vlečku traktora. Minule tu boli dvaja bratrancovi šarvanci z mesta. Nevidia často živé sliepky a tým našim už chýba len rozprávať, také sú rozmaznané. Jedna bola chorá alebo ako povedal Peťo, už umierala na starobu. Otec chystal na slepačiu eutanáziu. Chalani prosíkali, že to chcú vidieť. Otec vyšiel zo šopy s klátom a sekerou ako majster kat a zaťal. Obaja s výskotom naraz zatlieskali. Som si celkom istá ich slohovou prácou na tému zážitok z prázdnin.
Každý deň mi robí spoločnosť kocúr od susedov. Chodí k nám na olovrant. Už vyfasoval aj svoju misku. Vždy mu nechám nejakú maškrtu. Potom sa chvíľu líška, vyvaľuje sa v hriadke s mrkvou, a tak odíde domov. Predvčerom ho z dvora vyháňali žltochvosty, čo si u nás urobili prístavbu v starom lastovičom hniezde. Spomeniem si na to čo mi rozprávala Zuzka, keď mali doma malé lastovičky. Chystal sa na ne kocúr a mama lastovička nad ňou krúžila dovtedy, kým sama neprišla zahnať kocúra. Dojíma ma takýto úžasný súlad života a života.
Tie naše žltochvosty pozorujem celé dni. Každý deň sa o niečo menej boja. Za istý úspech považujem deň, keď si jeden sadol na operadlo stoličky asi na dva metre odo mňa. V zobáku držal húsenicu. Je to stokrát lepšie ako prírodopisný seriál v telke. Štyri mláďatká chodili kŕmiť každé tri minúty. Vážne, stopla som to. Mladé vykúkali z hniezda ako malí punkeri, s čiernym našuchraným páperím na hlávkach. Pred týždňom už vyleteli z hniezda. Počujem ich spievať všade naokolo. Ráno ma budia jemným popiskovaním.
V auguste vonia každý kút záhrady inakšie. Tohto roku je všetkého nadostač. Ako keby chcela príroda zahladiť svoj dlh z minulého roku. Najradšej mám vôňu nezrelých paradajok. Odštipkávam im nové zelené výhonky, aby stihli všetky dozrieť. Pomedzi ne stále padajú jablká a ja z nich dodnes rada vyjedám sladké hnedé modriny. Chodím celý deň naboso, zašívam sa do kukurice, robím si pohodu a vychutnávam si všetko čo ladí so mnou a s letom.
Teším sa z každého kúska môjho súkromného zeleného ostrova. Z rozkvitnutých byliniek, kvetov, tepla, ticha, z farieb leta, aj z nekončiacej roboty a opálenej tváre. Všetko tu mám ako na dlani. Bolo by hriechom prehliadať tú nádheru.
Stmieva sa a ja by som najradšej ostala spať tu, uprostred záhrady.
Z poľa naproti odchádza zelený kombajn E 514 a ja viem, komu práve padla.
V diaľke zabrechal pes a ja viem, že sa volá Bojo. Sú to len malé istoty domova. Ale ...
Hm. Nebo je hviezdnaté. Zajtra bude krásny deň.










ahoj, u mě máš diplomek.. nelekni se.. je obožděný..